reklama

Môj prvý zážitok v novej kancelárii

Nevinne som si sedela medzi štyrmi stenami... Prečo sa hovorí stále o štyroch stenách? Podľa mňa by sa malo rozprávať stále o piatich, lebo predsa len aj strop je stena.. ja by som sa cítila diskriminovaná byť stropom. Visím si hore, ľudia po mne vešajú všetko možné a dokonca aj lampy, aby mali svetlo a nakoniec ma nepoctia ani tým, aby ma nazvali stenou. Isteže, potom je tu aj podlaha, ale to sa podľa všetkého neráta, lebo je to časť, ktorá nevyhnutne prítomná byť nemusí. Veď aj naši predkovia mali štyri steny, strop, ale dole iba udupanú hlinu. Takže podlaha je vlastne len akýsi vedľajší efekt piatich stien najmä, ak hovoríme o viacposchodových budovách. V tom prípade je podlaha iba opačnou stranou stropu. Podlaha je v tejto oblasti proste iba nováčik. Hm.. Dohodnime sa preto, že budeme rozprávať od teraz o piatich stenách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani noha...Prečo noha? Veď nohy môžu dosť často smrdieť. Obzvlášť, ak je zanedbaná hygiena. Ale napríklad taká ruka, to je už iné. Veď ruka dokáže pohladiť, zatiaľ, čo noha iba kopnúť. Rukou píšeme. Ruky si podávame na znak úcty. Rukami môžeme tlieskať, keď chceme prejaviť radosť. Tu mi napadá, že aj nos je dôležitý. Veď nám umožňuje dýchať, čo je celkom dosť nevyhnutné pre život, teda pokiaľ nie ste hybrid, ktorý je schopný fotosyntézy. Alebo také oko. Veď sa hovorí, že oči sú oknom do duše. A duša je predsa základom človeka. Takže použime radšej oko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani oko. Bol to celkom nudný deň. Bez práce som sa cítila ako ryba na suchu.. Prečo práve ryba na suchu? Veď, kto môže vedieť, ako sa taká ryba cíti? Bol niekto niekedy rybou? Pre vyznávačov budhizmu, reinkarnácia sa nepočíta. Takže späť. Ryba na suchu sa môže predsa cítiť celkom fajn. Obzvlášť, ak vyznáva adrenalínové šproty. Viete, keď vyhľadáva hraničné situácie. Alebo potom sú ešte chronicky neurotické rybičky so samovražednými sklonmi, ktoré v tom môžu vidieť oslobodenie. Preto si myslím, že by sa malo používať niečo menej zavádzajúce. Napríklad... Cítim sa ako ryba bez bicykla. Pretože taká ryba by sa síce mohla bicyklovať, keby vážne chcela, obzvlášť, ak má dobre vyvinuté plutvové svalstvo, ale na druhej strane jej to vôbec k šťastiu nechýba, čo vlastne celkom presne vystihuje to, ako som sa cítila ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani oko. Bol to celkom nudný deň. Bez práce som sa cítila ako ryba bez bicykla. A v tom sa to stalo. Na opísanie toho, čo sa stalo by som potrebovala neuveriteľne bohatú slovnú zásobu, najmä, čo sa citosloviec týka. Zvuky, ktoré sprevádzali totiž danú udalosť a môj prvý zážitok v novej kancelárii, boli nepopísateľné. To človek proste musí zažiť na vlastnej koži, aby pochopil, ako som sa v tej chvíli cítila. A čo sa vlastne stalo? Tak ja vám to teda poviem. Prišiel. Naozaj prišiel. Bolo to ako úder blesku. Také náhle, nečakané a rýchlo sa na to zabudlo. Prišiel mi môj prvý fax.

Ľubomíra Eperješiová

Ľubomíra Eperješiová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

keď som bola malá, chcela som ovládnuť celý svet, teraz ho chcem len rozveseliť Zoznam autorových rubrík:  myslienkove pochody...zaujímavé :)SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu