Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani noha...Prečo noha? Veď nohy môžu dosť často smrdieť. Obzvlášť, ak je zanedbaná hygiena. Ale napríklad taká ruka, to je už iné. Veď ruka dokáže pohladiť, zatiaľ, čo noha iba kopnúť. Rukou píšeme. Ruky si podávame na znak úcty. Rukami môžeme tlieskať, keď chceme prejaviť radosť. Tu mi napadá, že aj nos je dôležitý. Veď nám umožňuje dýchať, čo je celkom dosť nevyhnutné pre život, teda pokiaľ nie ste hybrid, ktorý je schopný fotosyntézy. Alebo také oko. Veď sa hovorí, že oči sú oknom do duše. A duša je predsa základom človeka. Takže použime radšej oko.
Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani oko. Bol to celkom nudný deň. Bez práce som sa cítila ako ryba na suchu.. Prečo práve ryba na suchu? Veď, kto môže vedieť, ako sa taká ryba cíti? Bol niekto niekedy rybou? Pre vyznávačov budhizmu, reinkarnácia sa nepočíta. Takže späť. Ryba na suchu sa môže predsa cítiť celkom fajn. Obzvlášť, ak vyznáva adrenalínové šproty. Viete, keď vyhľadáva hraničné situácie. Alebo potom sú ešte chronicky neurotické rybičky so samovražednými sklonmi, ktoré v tom môžu vidieť oslobodenie. Preto si myslím, že by sa malo používať niečo menej zavádzajúce. Napríklad... Cítim sa ako ryba bez bicykla. Pretože taká ryba by sa síce mohla bicyklovať, keby vážne chcela, obzvlášť, ak má dobre vyvinuté plutvové svalstvo, ale na druhej strane jej to vôbec k šťastiu nechýba, čo vlastne celkom presne vystihuje to, ako som sa cítila ja.
Nevinne som si sedela medzi piatimi stenami. Ďalší deň v práci. Nikde ani oko. Bol to celkom nudný deň. Bez práce som sa cítila ako ryba bez bicykla. A v tom sa to stalo. Na opísanie toho, čo sa stalo by som potrebovala neuveriteľne bohatú slovnú zásobu, najmä, čo sa citosloviec týka. Zvuky, ktoré sprevádzali totiž danú udalosť a môj prvý zážitok v novej kancelárii, boli nepopísateľné. To človek proste musí zažiť na vlastnej koži, aby pochopil, ako som sa v tej chvíli cítila. A čo sa vlastne stalo? Tak ja vám to teda poviem. Prišiel. Naozaj prišiel. Bolo to ako úder blesku. Také náhle, nečakané a rýchlo sa na to zabudlo. Prišiel mi môj prvý fax.